Elektrický zvárací oblúk je kľúčovým javom pri oblúkovom zváraní, keď dochádza k elektrickému výboju medzi elektródou a zváraným materiálom. Tento výboj, pri veľmi vysokých teplotách, vytvára ionizovaný kanál plazmy, ktorý umožňuje stabilný tok prúdu a roztavenie kovu. Oblúk je zvyčajne tvorený napätím 10–50 V a prúdom až 2000 A, čo vytvára extrémne teploty nad 5000 °C.
Vlastnosti elektrického oblúka a jeho vznik
Elektrický oblúk vzniká medzi kladne a záporne nabitými bodmi, keď dôjde k dostatočnému rozdielu elektrického potenciálu, aby prekonal izolačné vlastnosti vzduchu alebo ochranného plynu. Pri zapálení oblúka sa vytvorí vodivý kanál plazmy, ktorý následne umožní prechod elektrického prúdu, ktorý zohrieva okolitý kov. Oblúk má mimoriadne vysokú teplotu, ktorá roztavuje materiál elektródy aj samotný kov, čím umožňuje ich vzájomné spojenie po stuhnutí.
Faktory ovplyvňujúce stabilitu oblúka
- Druh a polarita elektrického prúdu: Striedavý prúd a jednosmerný prúd s rôznou polaritou majú odlišný vplyv na stabilitu a intenzitu oblúka.
- Zloženie elektródy a ochranný plyn: Typ elektródy a plyn (napríklad argón alebo CO₂) ovplyvňujú ionizáciu a priebeh horenia oblúka.
- Nastavenie zváracieho prúdu a napätia: Vhodné hodnoty napätia a prúdu sú zásadné pre hladký, stabilný oblúk a kvalitné zvary.
Význam oblúka pre rôzne metódy zvárania
Elektrický oblúk sa využíva v metódach ako MMA (obalená elektróda), MIG/MAG (zváranie v ochrannej atmosfére plynu) a TIG (wolfrámová elektróda). Každá metóda sa líši typom elektródy, prúdom a ochranou okolia oblúka, čo ovplyvňuje rýchlosť a kvalitu zvárania. Napríklad pri MIG/MAG zváraní ochranný plyn stabilizuje oblúk a chráni zvarovú lázeň, zatiaľ čo pri TIG je kladený dôraz na precízny oblúk pre jemné a kvalitné zvary.
Elektrický zvárací oblúk teda nielen zabezpečuje základnú tepelnú energiu potrebnú na vytvorenie zvaru, ale jeho stabilita a kontrola určujú výslednú pevnosť a vzhľad zvarového spoja.